MDŽ sa slávi v mnohých štátoch sveta ako prejav úcty k ženám a ich právam, a to bez bez ohľadu na ich národné, národnostné, etnické, jazykové, kultúrne, ekonomické alebo politické postavenie. Je prejavom solidarity medzi ženami a súčasne spomienkou na snahu za zrovnoprávnenie žien, najdlhšiu revolúciu v dejinách ľudstva. V našich končinách tento sviatok poznáme skôr ako “rozdávanie karafiátov” a politickú reklamu. Za týmto dňom je však oveľa viac. Prečítajte si o histórii a aj modernom smerovaní tohto dňa.
Pohľad do histórie
Tradícia oslavovať Medzinárodný deň žien bola zavedená na medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani. Historické súvislosti však siahajú hlbšie, do 19. storočia, a súvisia so snahou ženského hnutia a robotníčok v priemyselných krajinách sveta o zlepšenie pracovných podmienok žien.
Myšlienka koordinovať v jeden deň akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien nadväzovala na opakujúce sa demonštrácie robotníčok v amerických textilných továrňach, z ktorých sa rokmi stala tradícia. 8. marca roku 1908 pochodovalo ulicami New Yorku asi 15 000 žien, žiadajúc skrátenie desaťhodinového pracovného času, vyššie platy a politické požiadavky, najmä získanie volebného práva.
V roku 1909 členky Socialistickej strany Ameriky vyhlásili symbolicky Deň žien. Prvý krát sa oslavoval 28. februára 1909 a v nasledujúcich rokoch sa mal konať vždy v poslednú februárovú nedeľu. O rok na to, v roku 1910, sa v Kodani stretli ženy zo 17 krajín na Medzinárodnej konferencii pracujúcich žien a na návrh Kláry Zetkinovej rozhodli, že oslavu symbolického Medzinárodného dňa žien – zatiaľ bez fixného dátumu – zavedú vo všetkých svojich krajinách.
V roku 1911 sa 19. marca prvý krát MDŽ masovo oslavovalo v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku, kde sa ho zúčastnilo vyše milióna žien a mužov. K požiadavkám na slušné pracovné podmienky a volebné právo pribudli témy ako právo žien vzdelávať sa v učňovských školách a právo na rovnaký plat za rovnakú prácu.
Týždeň po týchto oslavách sa odohrala tragická udalosť v továrni Triangle Shirtwaist Factory, ktorá vyvolala solidaritu so ženami pracujúcimi v prekérnych podmienkach. V centre New Yorku, na 8. až 10. poschodí veľkej fabrickej budovy na Washingtonovom námestí, pracovalo vyše päťsto žien a okolo sto mužov. Ženy boli zväčša mladé prisťahovalkyne, najmä Talianky a poľské i ruské Židovky. Pracovný čas bol 14 hodín denne. V halách plných horľavých materiálov sa svietilo otvorenými plynovými horákmi, pohotovostné hasiace prístroje chýbali. V tom čase to boli v podobných výrobách štandardné pracovné podmienky.
V sobotu 25. marca 1911, len niekoľko minút pred koncom pracovného času, vzbĺkol na ôsmom poschodí požiar. Hoci hasiči prišli na miesto pomerne rýchlo, nemohli zasahovať, pretože ich rebríky boli príliš krátke. Zúfalé ženy sa rozhodli zachrániť si život skokom z okna, ale mnohé z nich netrafili do hasičských plachiet a sietí. Ostatným neostala nijaká šanca. Požiar si vyžiadal 146 ľudských životov, prevažne žien.
V rokoch nasledujúcich po požiari sa téma pracovných podmienok žien a ich (ne)bezpečnosti stala nosnou pri všetkých demonštráciách na Medzinárodný deň žien v Európe i Amerike. S blížiacou sa prvou svetovou vojnou rezonovali aj heslá o mieri a odpor proti militarizmu.
Od roku 1913 MDŽ oslavovali aj v cárskom Rusku. Po ženských nepokojoch a demonštráciách v Petrohrade v roku 1917 sa ustálil dátum 8.marca ako Medzinárodného dňa žien na celom svete.
V ČSR sa Medzinárodný deň žien prvýkrát oslavoval v roku 1921. Na našom území tento sviatok okamžite získal masový charakter, hoci bol počas druhej svetovej vojny zrušený. Po roku 1945 bol opäť obnovený a neskôr úzko spojený s obdobím socializmu, kde sa stratil jeho pôvodný význam a zmenil sa na formálne oslavy spojené s rozdávaním povestných červených karafiátov.
MDŽ dnes
Organizácia spojených národov v roku 1975, ktorý bol Medzinárodným rokom žien, oficiálne vyhlásila MDŽ na 8. marca a odvtedy naň usporadúva spomienkové akcie a podujatia, pripomínajúce nielen historické počiatky hnutia za práva žien, ale i súčasnú situáciu a problémy.
MDŽ získal postupom času pre ženy v rozvinutých aj rozvojových krajinách novú globálnu, dimenziu. Rastúce medzinárodné ženské hnutie, posilnené štyrmi globálnymi ženskými konferenciami OSN, pomohlo urobiť z pamätného dňa podporu práv žien na ich rovnoprávnu účasť v politickom a ekonomickom živote národa.
MDŽ sa postupne stal dňom rekapitulácie dosiahnutého pokroku, dňom volania po zmene a po oslave odvážnych činov jednoduchých žien v histórii ich krajín a spoločenstiev.
“Rovnejšia” budúcnosť pre ženy
Rok 2022 sa EÚ vybrala cestou rodovej rovnosti a vytvára povedomie o rovnomernom rozdelení práce v domácnosti, rovnosť platov, rovnaké podmienky. S témou rodovej rovnosti začínajúcej už doma bola vytvorená aj konferencia, ktorú viedol Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť pri EÚ.
Ako sa svet sa postupne vynára z pandémie koronavírusu a spoznáva dopady na pracovný ale aj osobný život, začína si uvedomovať dôležitosť týchto tém. Bude sa o nich diskutovať aj počas medzi-parlamentného stretnutia, ktoré sa uskutoční 3. marca v rámci Medzinárodného dňa žien 2022, ktorý sa chce zamerať na lepšiu budúcnosť pre európske ženy po pandémii, poukázať na psychickú záťaž, nerovnosti medzi mužmi a ženami pri práci z domu a nezaplatenú domácu a rodinnú starostlivosť.
Ak sa chcete účastniť na podobných podujatiach alebo sa dostať hlbšie do svetových tém, musíte ovládať anglický jazyk. Neváhajte a priblížte sa svetovým témam vďaka kurzom v ELA. Klikajte na našu ponuku a začnite sa učiť už dnes.
